j

Lorem ipsum dolor amet, consect adipiscing elit, diam nonummy.

Follow Us

Search

  • Žiadny produkt k košíku.
  • Žiadny produkt k košíku.

Miroslav Dobiáš

Oznámil som mojej žene, že sa zo mňa stal všeumelec. Bola šťastná.
Povedala: "Bože môj, čoho sa ja ešte dožijem ..."

Všeumelec

I

Spisovateľ

Doterajšie zamestnanie ma po dlhých rokoch akosi prestalo baviť. Uvedomil som si, že naliehavo potrebujem zmenu. Rozhodol som sa, že sa stanem spisovateľom.

II

Herec

Moja kamarátka Alenka ma dlho presviedčala, aby som sa pravidelne zúčastňoval programu Sami sebe. Dlho som jej odolával. Ale keď mi povedala: “potrebujeme chlapa” – tak som spozornel.

III

Vedec

Mojou prvou vedeckou prácou bolo spracovanie životopisu kráľa, o ktorom si všetci mysleli, že nikdy nežil. Zistil som podrobnosti z jeho života, objavil jeho hlavné mesto, a pracujem na odhalení jeho hrobu.

IV

Pracujúci

Bohužiaľ byť všeumelcom, vedcom (a čo ja viem čím ešte) vôbec nie je jednoduché. Ťažko sa tým uživiť. Preto som kedysi študoval tak usilovne, až sa mi  podarilo zmaturovať.

Miroslav Dobiáš

O mne

Narodil som sa veľmi dávno, ešte v minulom tisícročí. Pred časom som sa rozhodol, že budem puberťákom až do konca života, preto mám stále 15 rokov. Za tých dlhých 15 rokov som toho stihol veľmi veľa. Narodil som sa, potom som 9 rokov chodil v Trenčíne do školy a keď som trocha vyrástol, ocitol som sa v Bratislave na strednej škole. Keď som vyrástol poriadne, tak som sa oženil a presťahoval do Čachtíc. Už mám dve dospelé deti. Dlhé roky chodím do práce, ale to len preto, že moja vedecká, herecká a spisovateľská práca nebola riadne ocenená.

Spisovateľ
Ako som si spravil radosť.
 
Doterajšie zamestnanie ma po dlhých rokoch akosi prestalo baviť. Uvedomil som si, že naliehavo potrebujem zmenu. Rozhodol som sa, že sa stanem spisovateľom.
Život spisovateľa si viem dokonale predstaviť. Je to úžasné povolanie. Vstanem o deviatej. Možno aj neskôr. Na raňajky si dám pivo, čo v normálnom zamestnaní nie je možné. Zato u spisovateľa je požívanie alkoholu priam žiadúce, veď ako inak naštartuje fantáziu? Celý deň môžem chodiť v župane. Ak budem mať chuť, sadnem si k počítaču a odpíšem obdivovateľkám. Možno nejakú zavolám na kávu. Ak sa mi podarí vrátiť sa domov, znova sa posadím k počítaču a niečo napíšem. Aaach, to bude život...
Lenže moje krásne predstavy mi kazia iní spisovatelia. Nariekajú, že honoráre za knihy sú malé, až smiešne. To je zlé, pretože káva je drahá a pivo tiež. Nuž - musím napísať taký príbeh, aby sa moja kniha predávala lepšie ako tá ich. Viete čo som vymyslel?
Napísal som knihu o neposlušnom školákovi Adamovi, ktorý zistí, že hlboko pod pražským orlojom je ukrytý starý alchymistický vynález – STROJ ČASU. Napriek všetkým zákazom ho použije a vydá sa na nebezpečnú cestu do minulosti.
 
Písanie knihy vôbec nebolo jednoduché. Pokúsil som sa vymyslieť kostru príbehu, ktorú by som potom „obaľoval.“ Kdeže! Nevymyslel som nič, tak som jednoducho začal písať. A išlo to! Potom som sa zasekol. Viete, nie som najmladší. Prísť domov z roboty, spraviť niečo okolo domu a večer vymýšľať zaujímavé scif-fi bolo občas nad moje sily. Stalo sa, že šesť mesiacov som nenapísal ani slovo. Neskôr som robil kapitolu denne a potom znova dlho nič. Nevzdával som sa, dopredu ma hnala vidina zástupu obdivovateliek a života v župane. V jednu chvíľu sa môj príbeh dostal do slepej uličky. Nevedel som ako pokračovať, nevedel som ako rozuzlím zamotaný dej. Tento problém za mňa vyriešil život. Vlastne nie život – smrť.
V tom čase zomrel spisovateľ Dušan Mitana. Dosť sa o ňom hovorilo a písalo. Zapamätal som si jednu jeho myšlienku: „Dobrý román sa píše sám.“
A naozaj mal pravdu. V jedno ráno ma niečo osvietilo. Večer som sadol za počítač a už to šlo. Múza ma kopala, manželka vyrušovala a ja som písal a písal. Všetko do seba zapadalo a plynule na seba nadväzovalo. Zažíval som dosiaľ nepoznanú radosť z tvorby. Nakoniec aj pocit z dobre vykonanej práce.
 
Keď som začal knihu písať, navštívil som v neďalekom Hrašnom spisovateľa Antona Baláža. Poprosil som ho, či by sa na tých pár kapitol pozrel. Ak to je úplná blbosť, zahodím to a na bohémsky život zabudnem.  Ale tušil som, že blbosť to nebude – nie nadarmo je na mojom blogu v Pravde priemerná čítanosť článkov viac ako 33 000 a ten najlepší má viac ako 50 000 prečítaní. Baláž ma povzbudil. Vraj je to dobré a určite mám pokračovať. Keď som knihu dokončil, šiel som za ním znova. Žiadne veľké výhrady nemal. Povedal mi, kde príbeh stráca tempo a že mám kapitolám dať názvy. Potom zobral môj rukopis a osobne ho odniesol vydavateľovi. Tešil som sa na nové zážitky a na nové radosti, ktoré mi kniha prinesie. Ale vydavateľ sa neozýval. Čakal som niekoľko mesiacov a nič. Začal som z toho byť nervózny. Napísal som mu slušný mail, potom netrpezlivý mail, ale žiadna odpoveď neprišla. Napísal som druhému vydavateľovi. Zase nič. Do čerta! Čo to má znamenať?
Baláž mi to vysvetlil. Vonku zúri Covid, kníhkupectvá sú zatvorené, nik nevie, kedy sa znova otvoria. Vydavatelia počítajú straty a podaktorí ich majú vysoké. Vydať neznámeho autora je pre nich riziko, ktoré v tejto dobe nepodstúpia.
 
No dobre, pomyslel som si. Nebudem chodiť po vydavateľoch a prosíkať – vydám si knihu sám. Ale to vôbec nie je jednoduché. Vydavateľ má skúsenosti, vie poradiť. Pozná ľudí, ktorí vedia navrhnúť obálku. Vie čo je zalomenie knihy či textu, či čoho sa to týka. Vie čo je sadzba. Ja neviem nič. Našťastie som na internete našiel stránku „Publico.sk“ Publico vyriešilo väčšinu mojich problémov. Samozrejme, nebolo to zadarmo. Obálku som s pomocou mojej dcéry spravil sám. Kniha sa vraj bude predávať iba na internete - na Martinuse a na Gorile. V kamenných kníhkupectvách ju nekúpite. Aspoň zatiaľ nie, uvidím, čo prinesie budúcnosť. Chcem si spraviť vlastný e-shop a ponúknuť ju aj tam.
Baláž mi spravil radosť ešte raz. Úplne nakoniec mi napísal: „Príbeh sa Vám vydaril, je čitateľsky atraktívny aj zmysluplný. Obdivujem ako sa Vám podarilo do príbehu včleniť množstvo reálii o orloji, starej Prahe, alchýmii aj Stroji času, pôsobí s postupom deja stále vierohodnejšie! (...) Aj keď na vydaní prerobíte, bude to stáť za to, kniha bude Vašou dobrou vizitkou k  budúcej spisovateľskej kariére.“
 
Mám z mojej prvej knihy naozaj veľkú radosť. Neviem, či si ju niekto kúpi, ale ja si robím radosť ďalej a už mám rozpísaný druhý diel.
Ale hlavne dúfam, že VÁS bude čítanie o Adamových cestách do minulosti tešiť rovnako, ako mňa tešilo písanie.
Držme si palce.
 
Herec

Moja kamarátka Alenka ma dlho presviedčala, aby som sa pravidelne zúčastňoval programu Sami sebe u nás v Čachticiach. Dlho som jej odolával. Ale keď mi povedala: "potrebujeme chlapa" - tak som spozornel. Chlap v mojich rokoch také čosi nepočuje často, povedal by som, že vôbec. Keď som tam šiel, učesal som sa, umyl si zuby a navoňavkoval sa. Až na mieste som zistil, že potrebujú chlapa do gréckych tancov! To ma šokovalo. Ale už sa nedalo cúvnuť, veď ako by som vyzeral. Grécke tance som napokon zvládol, a nakoniec som prišiel na chuť aj vystupovaniu na javisku. Dnes sám seba považujem za herca. To slovo "SÁM" síce platí doslovne, ale nejako predsa začať treba, no nie?

Minulý rok som pokročil ďalej. Hral som v naozajstnom filme!
Režisér Juraj Štepka natáčal v Piešťanoch film o SNP. Volal sa Mlčanie. Pozvali ma do komparzu. Strávil som tam dva dni. Ako úplný nováčik som hneď dostal dvojúlohu!
Prvý deň som hral zraneného vojaka. Ruina piešťanského hotela Slovan sa premenila na nemocnicu, všade boli umierajúci vojaci, Sajfa robil kňaza a dával vojakovi posledné pomazanie. V tejto pochmúrnej atmosfére som zažil svoju prvú posteľnú scénu! Krásna mladá sestrička mňa - zraneného vojaka - dvadsať krát po sebe ukladala do postele. Fantastické!
Na druhý deň som robil čašníka na tancovačke, hrozného gardistu Ľuboša Kostelného som nesmelo zdravil vztýčenou pravicou a s kolegom sme mu nalievali.
Ale najväčšiu radosť mám z toho, že som na plagáte filmu. Ale musíte sa dobre pozrieť - tam vzdadu, za Kubovčíkom - tancujem so sestričkou!

VEDEC

Mojou prvou vedeckou prácou bolo spracovanie životopisu kráľa, o ktorom si všetci mysleli, že nikdy nežil. Zistil som podrobnosti z jeho života, objavil jeho hlavné mesto, a pracujem na odhalení jeho hrobu. Pri všetkej mojej skromnosti musím tento objav označiť za prevratný. Bohužioaľ zostal nepovšimnutý a nedocenený. Podrobnosti nájdete tu: http://mirkoslav.com/kralmiroslav.html.V súčasnej dobe pracujem na objave, ktorý otvára dvere do nového odboru - do mätafyziky.

Prosím nemýľte si mätafyziku s metafyzikou. Mätafyziku som vynašiel ja a na celom svete som jej jediným predstaviteľom. Mätafyzika je veda skúmajúca javy, ktoré nevzdelaných občanov mätú. Mätafyzike vďačím za veľa. Veď keby som nebol mätafyzik, nedokázal by som ani napísať knihu cestovaní v čase, ktorá vyjde v najbližšej dobe.
Viac si môžete prečítať tu.

PRACUJÚCI
Bohužiaľ byť všeumelcom, vedcom (a čo ja viem čím ešte) vôbec nie je jednoduché. Ťažko sa tým uživiť. Preto som kedysi študoval tak usilovne, až sa mi  podarilo zmaturovať. Stal sa zo mňa geodet. Zatiaľ sa stále živím ako geodet (viac tu), ale to len do tej doby, kým nebude riadne ocenená moja práca na hereckom, spisovateľskom a vedeckom poli. Som trpezlivý, tak čakám.

Napíšte, zavolajte